Dary seba-súcitu

31.01.2025

Je zaujímavé, ako často dokážeme ponúknuť súcit a podporu druhým, no sami k sebe pristupujeme necitlivo a kriticky.

Asi ste už počuli slovné spojenie vnútorný kritik alebo sudca.

V podstate je to náš vnútorný hlas, ktorý nás odsudzuje, hreší, nadáva nám, vysmieva sa nám a podobne. Kde sa vzal? Myslím si, že je to odvrátená tvár našej schopnosti vyhodnocovať vlastné správanie, postoje, rozhodnutia, nášho svedomia alebo morálky, ktorá nám za normálnych okolností pomáha žiť v súlade so svojimi hodnotami, uvedomiť si, keď sme urobili niečo nesprávne či neprepadnúť samoľúbosti.

Odvrátená preto, že nám neslúži tak, aby nám to bolo prospešné, ale naopak nám škodí a ubíja nás. Naučili sme sa sami so sebou takto jednať, lebo sme ako deti vyrástli v prostredí, ktoré nebolo prijímajúce a plné bezpodmienečnej lásky a porozumenia a my sme sa preto začali hodnotiť ešte prísnejšie, lebo - logicky pre dieťa - len keď bude moje okolie so mnou spokojné, budú ma mať radi, pochvália ma, kúpia mi to, po čom túžim alebo ma aspoň nechajú na pokoji, nebudú kričať, nadávať, biť.

Často sa však stane to, že nám tento vnútorný kritik robí zo života peklo ešte dlho potom, čo už sme dospeli, odsťahovali sa a dokázali v živote kopec skvelých vecí, respektíve nám v ich uskutočnení bráni.

Ak vaše potreby v detstve neboli napĺňané, nemali ste takú podporu, ako by ste potrebovali alebo dokonca, ak vás zanedbávali či jednali s vami hrubo, nie je to vaša vina. Nijako ste si to nezaslúžili a častokrát je to len dôsledok toho, že ani vaši rodičia, blízki, učitelia atď, nič iné sami nezažili a nepoznali.

Preto je teraz na každom z nás, aby sme prevzali zodpovednosť za svoj život a prerušili tento prúd seba-odsudzovania a kritizovania. Nikto iný to za nás neurobí.

Dôležitým krokom je aj len zhlboka sa nadýchnuť, zastaviť prúd negatívnych myšlienok a uvedomiť si, že nech sa deje čokoľvek, ste vzácny človek, ktorý si zaslúži lásku a úctu, aj keď robí chyby. Každý človek má toto vedomie v sebe. Len niekedy je tak hlboko potlačené, že ho už nevieme nájsť. Vnútorný kritik totiž vyvoláva pocity zlyhania, hanby a menejcennosti, ktoré bránia vnímaniu pozitívnych vecí a zmene k lepšiemu.

Preto aj keď je pre vás ťažké napojiť sa na vlastný pocit sebahodnoty, skúste sa k sebe obrátiť so súcitom a láskavosťou, s akými by ste pristupovali k iným ľuďom, na ktorých vám záleží alebo k svojim deťom.

Keď hovorím o súcite k sebe, niekedy nám môže hroziť skĺznutie do sebaľútosti. Avšak rozdiel medz nimi a tým, čo nám do života prinesú, je obrovský.

Sebaľútosť vs. seba-súcit

* Sebaľútosť nás oddeľuje od ostatných a uzatvára do seba - nikto mi nemôže porozumieť, nikomu na mne nezáleží.

* Seba-súcit nás začleňuje medzi ostatných, uvedomujeme si, že to, čo prežívame, prežívajú aj iní a cítime sa viac súčasťou ľudského pokolenia so všetkým, čo to prináša.

* Sebaľútosť je ubíjajúca, spôsobuje ochabnutosť, apatiu, neprináša iskričku nádeje. Je ako bezodná jama.

* Seba-súcit je občerstvujúci, regeneruje sily a povzbudzuje nás ísť ďalej.

* Sebaľútosť pramení z pocitu absencie vlastnej hodnoty, ktorý sa ďalej prehlbuje.

* Seba-súcit vyplýva z uvedomenia si vlastnej hodnoty, ktorú potvrdzuje.

* V sebaľútosti čakáme, že niekto iný nás zachráni a keď sa to nedeje, iba nás to v pocite sebaľútosti a bezmocnosti ďalej utvrdzuje.

* Seba-súcit znamená, že prijímam svoje prežívanie také, aké práve teraz je. Vedie do pravdy, porozumenia, k poučeniu, náprave.

Tento súcitný postoj znamená, že aj k svojmu vnútornému kritikovi pristupujeme so súcitom s vedomím, že je tým, kým je práve pre nedostatok láskavosti, súcitu a záujmu. Preto nám nepomôže proti nemu bojovať, nasilu ho vyhánať alebo umlčovať a vyčítať si, ak sa znova objaví. Tým by sme sa dostali zase na začiatok kruhu.

Ak si všimneme, že sa náš vnútorný kritik znovu hlási, láskavo ho prerušíme a so súcitom sa napojíme sami na seba, na svoju hodnotu. Potom môžeme triezvo zvážiť, čo ho aktivovalo, aby nám neuniklo niečo dôležité, na čo nás mohol upozorniť. Týmto spôsobom ho môžeme "prevychovať" a vytvoriť z neho svojho spojenca, ktorým mal byť a čo je jeho skutočná funkcia.

Ušetrí nám to kopec energie, ktorú môžeme potom využiť na konštruktívne činnosti, ktoré nám prinesú reálne zlepšenie nášho prežívania a vzťahov.

A úplne naj je, keď sa z neho stane aj náš fanúšik a podporovateľ, ktorý sa nebude ozývať, len keď niečo úplne nevyšlo a potrebujeme sa zlepšiť, ale rovnako nás zahrnie chválou a ocenením, keď sa nám niečo podarí a keď robíme pokroky :)


LIBUŠA MIKLETIČOVÁ
coachliba@gmail.com
Vedomé vzťahy
od roku 2021
Vytvorené službou Webnode Cookies
Vytvorte si webové stránky zdarma!